Rozhovor s Mirom Peťom o jeho poslednej expedícii a plánoch, ako aj skúsenosťami so značkou Icebreaker

Rozhovor s Mirom Peťom o jeho poslednej expedícii a plánoch, ako aj skúsenosťami so značkou Icebreaker

Prečítajte si najnovší rozhovor s členom tímu Sportrysy Mirom Peťom o jeho poslednej expedícii v Peru, skúsenostiach so značkou Icebreaker a plánoch do budúcna.

Ahoj Miro, letná sezóna je v plnom prúde, no ja by som sa najskôr rád vrátil k tej uplynulej zimnej - kde sa Ti zadarilo a kde naopak až tak nie?

Zimná sezóna bola pre mňa úspešná po viacerých stránkach. Ako profesionálny horský vodca som absolvoval s hosťami niekoľko vydarených skialpinistických akcií doma v Tatrách a tiež v Chamonix. Okrem toho sme spolu s otcom Jánom Peťom, bývalým náčelníkom Strediska lavínovej prevencie HZS, zorganizovali niekoľko rozšírených lavínových kurzov, ktoré mali u účastníkov výbornú odozvu. Čo sa týka extrémneho skialpinizmu, v Tatrách už mám polyžovanú väčšinu pekných logických línií a na projektové línie, ktoré sú lyžovateľné raz za 10-15 rokov, neboli uplynulú sezónu vhodné podmienky. Takže moja tatranská sezóna sa niesla skôr v znamení ľahších a stredne náročných túr a zjazdov, ktorými som sa kondične pripravoval na skialpinistickú expedíciu do Peru. V Peru sa nám následne napriek nestabilnému počasiu a ťažkým snehovým podmienkam celkom zadarilo - hlavne výstup a zjazd ikonického kopca Artensonraju bol jeden z najkrajších zážitkov v mojom doterajšom živote extrémneho skialpinistu.

Ukončenie sezóny v Peru bola určite veľká vec, povedz nám o nej trošku viac.

V Peru sme pôsobili štyri týždne počas mája a začiatkom júna. Pohorie Cordillera Blanca nad mestom Huaráz nás trochu prekvapilo nestabilným počasím a náročnými snehovými podmienkami vyššie v kopcoch. Takmer každý deň pršalo, hore snežilo, poobede občas prichádzali búrky a nedalo sa spoľahnúť ani na predpovede počasia. Klíma sa mení aj v Južnej Amerike a už sa nedá spoliehať na obdobia dažďov a obdobie sucha, ktoré tu zvyklo byť od konca apríla do októbra. Napriek neistému počasiu a množstvu nového snehu v kopcoch sa nám podarilo navštíviť a zlyžovať tri pekné vrcholy – Pisco (5752 m), Artensonraju (6025 m) a Yanapaccha (5460 m). Na Tocllaraju (6032 m) sme sa kvôli hroziacemu nebezpečenstvu lavín a veľkému snehovému preveju otočili 70 metrov pod vrcholom.

Nedá sa nevšimnúť si obrovský nárast popularity skialpinizmu aj v slovenských horách - ako sa k tomu staviaš Ty? Komplikuje Ti to nejako Tvoje vodenie, sú ľudia na horách v dobrej kondícií a dobre vybavení, alebo sa stále stretávaš s množstvom tých, ktorí ignorujú bezpečnostné pravidlá a riskujú?

Nárast popularity horských športov, vrátane lyžiarskej turistiky a skialpinizmu, je už niekoľko rokov evidentný aj v Tatrách. Z hľadiska vodenia to situáciu nekomplikuje – skôr naopak, dáva nám to ako vodcom robotu, pretože najmä začiatočníci na prvých túrach stále viac využívajú naše služby a aj tí pokročilejší často vyhľadávajú napríklad lavínové či skialpinistické kurzy, ktoré máme v ponuke. V čom však vidím problém je skutočnosť, že veľa skialpinistov sa púšťa do náročnejších túr a strmých zjazdov veľmi rýchlo a bez dostatočných skúseností, ktoré sa nedajú nadobudnúť inak než trpezlivým postupným dlhoročným pôsobením v zimných horách. Pod vplyvom internetu a sociálnych sietí sa ľudia nezdravo hecujú a často sa potom riskantne púšťajú do strmých žľabov a stien, na ktoré ešte nemajú. V takýchto premotivovaných skupinkách potom môže ľahko dôjsť k tragédií, podobne ako tomu bolo koncom uplynulej sezóny v Červenom žľabe... Čo sa týka výbavy – kvalitná výstroj je v súčasnej dobe už relatívne ľahko dostupná a väčšinou v zimných horách stretávam ľudí, ktorí sú dostatočne vystrojení. Spoľahlivá funkčná výstroj zvyšuje pôžitok z túry a do istej miery aj znižuje niektoré riziká, ktoré na ľudí v horách číhajú. V poslednej dobe však v tomto smere dochádza zároveň aj ku akémusi paradoxu – ľudia bez skúseností si nakúpia drahé outdoorové veci a spoliehajú sa, že keď majú najnovšiu výstroj, že sa im v horách nemôže nič stať. U takýchto ľudí kvalitná výstroj posúva pud sebazáchovy do úzadia a zvyšuje pravdepodobnosť nejakého prúseru. Príkladom je používanie lavínových airbagových batohov. Niektorí freerideri s najnovšími lavínovými batohmi sa púšťajú do lavínového terénu aj za zvýšeného lavínového nebezpečenstva, kde by sa bez batohu inak nepustili.

Niekoľko sezón spolupracuješ s novozélandskou značkou merino oblečenia Icebreaker - ktoré z ich produktov si mal v uplynulej zimnej sezóne šancu otestovať doma alebo si ich mal so sebou v Peru? Ako by si okomentoval ich funkciu?

S firmou Icebreaker spolupracujem už niekoľko rokov a ich produkty som mal možnosť testovať nielen doma ale i v zahraničí, či už išlo o Nórsko, Kaukaz, Himaláje či naposledy Peru. V uplynulej zimnej sezóne som zo základných vrstiev najviac používal Winter Zone LS Half Zip – výborný hrubší rolák so zipsovateľným golierom a kapucou do mínusových teplôt, ktorý hreje a zároveň vďaka vhodne umiestneným sieťovým merino panelom pri intenzívnejšie aktivite odvádza vlhkosť a nadbytočné teplo do vyššej vrstvy. Pri jarných teplotách som používal ako základnú vrstvu tenšie tričko s podobnými vlastnosťami Zone LS Crewe, ktoré som mal so sebou aj v Peru. Ako druhú vrstvu mám obľúbenú bundu Ellipse, ktorá má prednú časť zateplenú panelom z Merinoloftu. V prípade nižších teplôt ju kombinujem s bundou Helix. Okrem funkčných vlastností má táto bunda štýlový dizajn, vďaka čomu ju využívam nielen v horách ale aj pri bežnom nosení v meste. Obe bundy Ellipse aj Helix som ako stredné vrstvy intenzívne používal aj na expedícii v Peru.

Leto sa pre Teba vždy nesie v znamení vodenia - bude tomu tak i tento rok?

Áno, obdobie od júla do septembra je pre mňa vrcholom letnej vodcovskej sezóny a bude tomu tak aj tento rok. V júli budem pôsobiť v Nórsku, konkrétne v oblasti Romsdalen.Popri vodení tam budem vo voľnom čase spolu s priateľkou liezť, turistikovať a spoznávať nové zákutia tohto prekrásneho nórskeho kraja, ktoré sa stalo po rodnom Liptove mojím druhým domovom. August a september budem vodiť v Tatrách a pomedzi to si možno odbehnem niečo vyliezť do neďalekých Álp.

Ktoré z produktov si si na tieto účely obľúbil? Opäť by nás zaujímalo predovšetkým oblečenie Icebreaker.

Počas letnej sezóny v Nórsku i na Slovensku používam pri vodení tričko Zone LS Crewe. Ide o univerzálne funkčné tričko s konštrukciou Bodyfitzone, ktoré výborné reguluje teplotu, či už sú kopce zaliate hrejúcim slnkom alebo zahalené do chladných oblakov. V prípade chladnejšieho počasia ho kombinujem s bundou Ellipse, na ktorú mi potom v prípade potreby stačí prioblecť tenkú goráčku a počas bežných letných dní v Tatrách a Romsdale si s tým komfortne vystačím.

Čo hovoríš na produkty z materiálu Cool-Lite - tzn. kombinácia merina a Tencelu, určené pre horúce letné dni? Fungujú tak, ako si očakával a v čom vidíš rozdiel oproti klasickému merinu?

Materiál Cool-Lite je výborná vec – doposiaľ som s Tencelom nemal skúsenosti, ale jeho kombinácia s merinom ma rýchlo presvedčila o zmysluplnosti tohto spojenia. Cool-Lite je veľmi príjemný na telo, poskytuje vysokú ochranu proti UV žiareniu (čo sa na horách často podceňuje) a vyniká chladivým efektom, takže sa i v horúcich dňoch cítim príjemne. Odolnosť voči nepríjemnému zápachu je podobná klasickému merinu. No a nemôžem zabudnúť ani na rýchlosť schnutia, ktorá je vyššia než u vlnených tričiek. Za mňa jednoznačne výborná voľba pre letné horúčavy – trička Sphere pre každodenné nosenie, na túru zase uprednostňujem Strike, ktorý je dostupný aj vo variante s rolákom na zips.

Icebreaker Cool-lite

Veľkou témou sú pre Icebreaker ponožky - používaš ich aj Ty? Ak áno, s akými skúsenosťami?

Pri chodení, lezení či lyžiarskej turistike závisí pohoda a komfort nielen od topánok, ale aj od ponožiek. Kvalitné ponožky či už v zime alebo v lete sú preto podstatnou súčasťou základnej vrstvy termo prádla. V tomto smere sú pre mňa ponožky od Icebreaker dlhé roky špička a nedám na ne dopustiť. V lyžiarke pri skialpinizme uprednostňujem dlhšie ponožky nad lýtko, napríklad model Ski+ Medium Over The Calf. Tieto ponožky spoľahlivo odvádzajú vlhkosť do papuče lyžiarky a ani v teplejšom jarnom období vďaka nim nemám problém s pľuzgiermi. V letnej sezóne používam do vyšších topánok nad členok ponožky Hike+ Light Crew, do poltopánok ponožky Hike+ Light mini. Oboje sú veľmi príjemné na nosenie a vďaka použitému merino materiálu, narozdiel od syntetiky, nezapáchajú ani po viacnásobnom prepotení.

Plánuješ už projekty na najbližšiu zimu, alebo sa budeš chcieť viac venovať vodeniu?

V nasledovnej zimnej sezóne sa budem vodeniu venovať podobnou mierou ako doteraz.Popri tom by som chcel doma i v zahraničí zrealizovať niekoľko zaujímavých skialpinistických projektov, ktoré však zatiaľ konkretizovať nebudem.

Nemôžem sa nespýtať na plány týkajúce sa extrémnych zjazdov vo Vysokých Tatrách?

V domácich Tatrách máme s bráchom Rasťom, ktorý je na tatranské skiextrémy špecialista, už dlhšiu dobu vyhliadnutých niekoľko projektových línií. No presne naplánovať, kedy ich budeme lyžovať, sa nedá. Všetko závisí od počasia a snehových podmienok. Na niektoré vyhliadnuté línie treba čakať dlhé roky, takže musíme byť trpezliví a keď nastane správny deň a zapadne dohromady ďalších x faktorov, možno sa niečo zaujímavé zadarí. Dovtedy sa budem tešiť z akéhokoľvek pekného dňa či v zimných alebo letných horách a je pri tom jedno, či budem v Tatrách, Nórsku, Peru alebo niekde inde.

Ďakujeme za rozhovor Miro! 
Niečo o značke Icebreaker

Inšpirovaný prírodou, Icebreaker využíva jedinečné vlastnosti prírodných vlákien, aby vytvoril jednoduché, dobre vyzerajúce a vysoko funkčné oblečenie, ktoré ľuďom spríjemňuje ich dobrodružstvo v prírode ako aj v bežnom živote.

Založená v roku 1994 Jeremy Moonom, Icebreaker bola prvá spoločnosť, ktorá dokázala využiť prírodných a funkčných vlastností merino vlny a predstaviť ju ľudom. Prirodzene odoláva zápachu, reguluje telesnú teplotu  a je príjemné na dotyk - merino Icebreaker dokáže vytvoriť príjemné prostredie, bez ohľadu na intenzitu fyzického výkonu. Nielenže je tento prírodný materiál schopný ponúknuť viac ako syntetické vlákna, ale okrem toho je to aj lepšia voľba pre našu planétu. Je ironické, že outdoorové odvetvia stále do značnej miery považujú syntetické vlákna na báze ropy ako napr. polyester a polypropylén za technické materiály.

Icebreaker je presvedčený o tom, že  príroda má vždy lepšie riešenie. Preto ponúka prírodnu a funkčnú alternatívu k oblečeniu vyrobenému z plastov, aby sa vytvorila zdravšia a udržateľná budúcnosť pre nás všetkých a našu planétu. Viac o spoločenskej zodpovednosti značky Icebreaker sa dočítate v Transparency reporte.

 

Septembrový výber

Mohlo by vás zaujímať

5. september 2018

Memoriál Jozefa Psotku 2018

Memoriál je venovaný pamiatke slovenských horolezcov - obetiam Mount Everestu. Jozef Psotka spolu s Ang Ritom a Zolom Demjánom po prelezení južného piliera vystúpil 17.10.1984 na vrchol Mount Everestu. Zahynul pri zostupe z južného sedla.

Ďalšie články z magazínu