Rozhovor s Mirom Peťom pred odchodom na expedíciu Dhaulágirí

Prečítajte si rozhovor s Mirom Peťom pred jeho odchodom na expedíciu na siedmu najvyššiu horu Dhaulágirí. Prečítajte si, čo nesmie chýbať v jeho výbave, čoho sa obáva a aké plány má po návrate z expedície.

Kto je Miro Peťo?

Extrémny skialpinista a lezec z Liptovského Mikuláša. Odmalička bol často v horách, ktoré sa postupom času stali významnou súčasťou jeho života. Od roku 2008 je členom reprezentačného tímu Slovenského horolezeckého spolku James. Za svoje športové úspechy získal niekoľko ocenení, pričom sám si zo športového hľadiska najviac cenní prvozjazd východnej steny Sunnmorslauparlaegdy v Nórsku a prelez cesty Erectissima v severnej stene Cima Grande. Momentálne dokončuje doktorandské štúdium na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity, popri ktorom absolvuje kurz horských vodcov UIAGM.

O Mirových športových aktivitách

Už ako malý si začal lyžovať. Ako si ale začal s extrémnymi športmi? Niekto ťa k tomu viedol, alebo si bol skôr samouk? Nebol strach tvojim limitom?

Extrémne športy som nikdy nevnímal ako niečo extrémne. Skrátka som sa im venoval, pretože ma istým spôsobom vnútorne obohacovali. Zároveň som postupne zistil, že čím intenzívnejšie sa týmto aktivitám venujem, tým viac radosti mi prinášajú a tým lepšie dokážem mentálne zvládať strach plynúci z podvedomého pocitu blízkosti smrti alebo zranenia. Súčasne s týmto zistením som si začal uvedomovať, že tento intenzívny a do istej miery aj nebezpečný životný štýl nedokážem zosúladiť s niektorými inými stránkami života. Na jednej strane mi teda extrémne športy veľa dávajú, na druhej strane im musím veľa obetovať. Čo sa týka mojich lyžiarskych začiatkov, lyžovať som začal ešte niekedy v predškolskom veku spolu s otcom v Jasnej. Základy lyžovania mi teda poskytol môj otec, potom som bol viac-menej samoukom a štýl lyžovania som väčšinou analyzoval z lyžiarskych videí. Až v roku 2011 som si v SAPULe spravil kurz C a B inštruktora lyžovania, ktoré mi pomohli zdokonaliť techniku jazdenia na zjazdovke. Niektoré prvky som potom preniesol aj do extrémneho lyžovania, hoci techniku lyžovania extrémne strmých terénov sa u seba snažím zlepšovať hlavne sám na základe vlastnej dlhoročnej skúsenosti. Momentálne mám k dispozícii špičkové lyže od K2, ktoré mi umožňujú prenášať do extrémneho lyžovania niektoré prvky frírajdového lyžovania. Práve v tomto prepojení vidím budúcnosť extrémneho lyžovania v horách.

Ako vnímaš možnosti (vybavenosť, ponuku športových obchodov) pri tvojich začiatkoch?

Vo svojich lyžiarskych a lezeckých začiatkoch som mal šťastie, že som mohol používať výstroj po otcovi. Pri spätnom pohľade vnímam rodinné športové zázemie ako obrovskú výhodu, za ktorú som veľmi vďačný. Ak nám niečo z výstroje alebo výzbroje chýbalo, s otcom sme chodievali dokupovať potrebné veci najmä do Sportrysy v Poprade, kde bol už v tom čase v ponuke široký sortiment produktov zameraných na horolezectvo a skialpinizmus. Samozrejme, odvtedy sa sortiment ponúkaných produktov výrazne rozšíril, na trh pribudli nové značky, konkurencia v outdoorovom segmente je agresívnejšia. Tak ako všetko ostatné, aj tento vývoj v outdoorovom priemysle má svoje pozitíva aj negatíva. Otázkou zostáva, či je takýto trend dlhodobo udržateľný.

Venuješ sa aj iným športom okrem skialpu a lezenia? Ak áno, aký v nich vidíš prínos.

Intenzívne sa venujem horskej cyklistike, ktorá mi umožňuje vnímať  Prírodu z trochu inej perspektívy a pomáha mi vytvárať iný typ zážitkov než skialpinizmus alebo lezenie. Okrem toho je pre mňa horská cyklistika vhodným doplnkom tréningu počas skialpovej sezóny a príjemným vyplnením aktívneho oddychového dňa počas lezeckej sezóny. Okrem lezenia, skialpu a bajku sa venujem aj turistike, ktorá pre mňa v prostredí hôr predstavuje istú formu meditácie, počas ktorej nemusím byť maximálne sústredený na samotnú športovú aktivitu a môžem lepšie vnímať krásy okolitej Prírody.

Nevyskúšal si okrem Tvojich obvyklých športových aktivít aj nejakú extrémnu alebo neobvyklú? Ak áno, ako Ti to pomohlo?

Veľmi rád by som si skúsil aj iné netradičné športové aktivity, avšak náš čas v živote je obmedzený, takže je prakticky nemožné venovať sa všetkému, čomu by sme chceli. Skok padákom som skúšal už ako dieťa na zjazdovke v Lučivnej na Orave, no nemám na to najlepšie spomienky – akosi som vtedy nezvládol pristátie, padák ma predbehol a ja som sa frňákom zaryl do zeme. Okrem pár škrabancov sa mi vtedy našťastie nič vážne nestalo. V budúcnosti, keď už nebudem vládať toľko liezť a lyžovať, by som sa chcel začať venovať lietaniu na padáku intenzívnejšie.

Kedysi som sa skúšal venovať joge, ale zistil som, že moje kĺby sú dlhoročným lezením a lyžovaním stvrdnuté a svaly poskracované do takej miery, že niektoré cviky z jogy som nezvládal ani len v náznaku. Z doplnkových cvičení sa orientujem najmä strečing bežných svalov, ktoré namáham pri športoch, ktorým sa venujem.  Z posilovacích cvičení sa zameriavam hlavne na brucho a vnútorne svaly okolo krížovej chrbtice.

V súčasnosti študuješ v Žiline. Chýba Ti tam niečo (okrem Tatier)? A čo naopak by si privítal zo skúseností pod Tatrami?

V posledných rokoch som fungoval štýlom pár dní Žilina, pár dní Liptov, pár dní Žilina, pár dní Liptov, atď. Pomedzi to som občas vycestoval do Álp alebo do Nórska. Žilina má vo svojom okolí perfektné terény na horskú cyklistiku - trasy v lúčanskej časti Malej Fatry sú snáď najlepšie, aké na Slovensku máme. Okrem toho je okolo Žiliny situovaných množstvo pekných skalkárskych oblastí – od Belej, Višňového a Porúbky až po Súľov či Manín. Taký pestrý výber oblastí na lezenie dostupných do hodiny jazdy autom nie je snáď nikde inde na Slovensku. Takže dni, keď som býval v Žiline, som si vychutnával podobne ako tie na Liptove a bol som vďačný za to, že som mal počas štúdia možnosť spoznávať ako okolie Žiliny tak i zákutia Liptova. V zime sa však zvyknem častejšie zdržiavať na Liptove, ktorý leží v centre najvyšších slovenských pohorí, takže je ideálnym východiskom na skialpové túry či už do Západných, Nízkych alebo Vysokých Tatier. Žilina má zase výhodnú polohu kúsok od Vrátnej, ktorá je známa výbornými terénmi na lesný frírajdík. Takže opäť – ako Liptov tak i Žilina majú svoje osobité čaro vo všetkých ročných obdobiach a je len na nás, do akej miery to dokážeme oceniť a využiť.

O expedícii Dhaulágirí 2014

Ako si sa pripravoval na expedíciu Dhaulágirí? Myslíš, že sa rýchlo aklimatizuješ na nadmorskú výšku?

Na expedíciu odlietame 8. septembra a vracať by sme sa mali začiatkom novembra. Celý expedičný projekt teda bude trvať necelé dva mesiace. Výhodou tohto relatívne dlhého časového úseku bude možnosť kvalitnej aklimatizácie a väčšia šanca vystihnúť pekné počasie na pokus o vrchol. Nevýhodou môže byť postupné chradnutie organizmu, ktorý ani v základnom tábore nebude stíhať dostatočne regenerovať. Aj preto som sa snažil pred expedíciou pribrať nejakých tých pár kilečiek navyše, čo sa však popri intenzívnom tréningu ukázalo byť pomaly taká istá náročná úloha ako zháňanie peňazí na expedíciu...

Ako to bolo so zháňaním peňazí pre Teba a Tvojho brata na expedíciu Dhaulágirí?

Zháňanie peňazí na expedíciu bolo náročnejšie, než sme čakali. Časť rozpočtu nám ešte tesne pred odchodom chýbala, ale išlo už len o trojcifernú čiastku. Bola by škoda, aby všetka námaha spojená s prípravou expedície vyšla na zmar, takže zvyšok peňazí sme si už niekde požičali. Avšak je možné, že celá táto skúsenosť so zháňaním peňazí a všetkým okolo toho, sa v budúcnosti významným faktorom podpíšu pod to, že ma Himaláje nebudú motivovať k ďalšej návšteve.

Bude tvojou a bratovou úlohou na expedícii „okrem“ zlyžovania aj nejaká iná úloha? Budeš mať aj nejakú špeciálnu zodpovednosť?

Vo fáze prípravy expedície sme si rozdelili úlohy pri zháňaní materiálu. Ja som mal napríklad na starosti zháňanie varičov, hrncov a špeciálnych častí výstroje potrebnej pre lyžovanie v himalájskych podmienkach (napr. vyhrievacie vložky do lyžiarok). V tomto smere nám významne pomohli Sportrysy, za čo im patrí naša veľká vďaka. Počas samotnej expedície nebudeme mať úlohy špeciálne rozdelené. Samozrejme, v expedičnom tíme máme vedúceho expedície a lekára, ale na budovaní výškových táborov a ostatných prácach spojených s prípravou na vrcholový pokus sa chceme podieľať všetci rovnako. V tíme sú ako starší harcovníci, ktorí si už odbili nejednu himalájsku expedíciu, tak aj my mladí himalájski greenhorni bez predchádzajúcich skúseností s vysokými nadmorskými výškami. Každý z nás bude mať nejaké silné a slabé stránky. Dôležité bude vedieť ich rozpoznať, vzájomne sa zladiť a fungovať ako tím.

Aké lyže si berieš na zjazd a prečo?

Na zjazd si beriem lyže K2 Wayback 88 s viazaním ATK Race Rider 12. Tento set som mal možnosť otestovať v máji a júni v Dolomitoch a Alpách a bol som s ním spokojný. Výhodou K2 Wayback 88 je dobrý pomer váha/tuhosť lyže. Šírka 88 mm v strede lyže by mala byť takmer ideálna na lyžovanie v teréne a snehových podmienkach, aké predpokladáme na Dhaulágirí. Z môjho pohľadu je výhodou tejto lyže aj to, že pri dĺžke 167 cm má relatívne veľký rádius (20 m) v porovnaní s iným lyžami v rovnakej produktovej kategórii.

Čo nezvyčajné (resp. originálne) nesmelo okrem lyží chýbať v tvojej výbave na Dhaulágirí a prečo?

Neviem, či je to originálne, ale budem mať so sebou MP3 prehrávač plný epickej a neorchestrálnej hudby, ktorá pri plnom počúvaní v prostredí hôr dokáže človeka naladiť na veľmi zaujímavé až mystické vlnové dĺžky. Do toho primixujem aj trochu symfonického a gotického metalu na zamračenejšie dni. Okrem hudby beriem so sebou aj nejakú filozofickú knižočku, aby som počas oddychových dní v základnom tábore mohol ostatných otravovať nekonečným debatami o všetkom a zároveň o ničom...

My, Sportrysy.sk ,ako tvoj dlhoročný sponzor Ťa pravidelne zásobujeme vybavením na otestovanie. S akým konkrétnym výstrojom si zatiaľ najviac spokojný a prečo?

Zo skialpovej výstroje sú to lyže K2 Hardside (v novom označení K2 Annex 98), ktoré z môjho pohľadu predstavujú výborný kompromis medzi lyžou na výšlap a lyžou na zjazd v striedavých snehových podmienkach. Používam ich hlavne v nižších a stredných veľhorách (Tatry, Nórsko, Alpy) na túrach, kde denné prevýšenia neprekračujú 2000 metrov vo výstupe. Predsa len, z pohľadu ski touringu to nie je úplne najľahšia lyža. Pre mňa ako extrémneho lyžiara je však dôležité  mať spoľahlivú lyžu, ktorú dokážem vyniesť na kopec bez toho, aby som si siahol na dno síl, a na ktorej si následne môžem bez problémov a ešte aj s pôžitkom užiť zjazd, pri ktorom často ide o život. Navyše, Hardside s 98 mm v strede lyže sa približuje svojimi parametrami k frírajdovej lyži, čo oceňujem najmä pri skokoch terénnych prekážok či pri jazde vo vyššej rýchlosti v mäkšom snehu. Myslím si, že K2 Hardside je špičková lyža, s ktorou je možné prepájať extrémne lyžovanie s prvkami frírajdu.

Čo sa týka testovaného oblečenia,  základom oblečenia do hôr je funkčné spodné prádlo. V tomto smere som už niekoľko rokov spokojný s termoprádlom Icebreaker rady GT a Bodyfit+. Z horných vrstiev oblečenia ma veľmi príjemne prekvapila napríklad ultraľahká perová bunda Quasar Jacket od Marmotu, ktorá neváži takmer nič a hreje výborne. Tieto jej vlastnosti dokážem zužitkovať hlavne pri lezení náročných horských ciest, kedy potrebujem ťažké dĺžky ťahať úplne naľahko, no zároveň sa po dolezení na štand potrebujem ihneď obliecť do niečo teplého, aby som nezachladol, kým budem pokračovať v lezení ďalej.

V súvislosti s materiálnou podporou by som sa aj touto cestou chcel celému kolektívu obchodu Sportrysy.sk poďakovať za dlhoročnú pomoc a spoluprácu, ktorá, ako pevne verím, bude k spokojnosti oboch strán prebiehať aj naďalej.

Máš okrem Dhaulágirí ambíciu, resp. sen o nejakom extrémnom výstupe/zjazde?

Mojou najväčšou ambíciou je pokračovať v robení toho, čo ma napĺňa a vnútorne obohacuje. Pokiaľ u mňa v najbližších rokoch nedôjde k zásadnej zmene životných priorít, chcel by som sa aj naďalej naplno venovať aktivitám v horách a v Prírode. V oblasti extrémneho lyžovania mám vyhliadnutých niekoľko pekných vrcholov a línií doma v Tatrách, v Nórsku, Alpách i Himalájach. Ak sa naskytne príležitosť, chcel by som ísť v najbližších rokoch niečo polyžovať aj do Južnej Ameriky. Nejde pri tom však len o skialpinizmus alebo lezenie, ide hlavne o možnosť rozširovať hranice svojho poznania, navštíviť nové zákutia našej krásnej Zeme, naučiť sa niečo od iných kultúr.

Veríme, že expedícia Dhaulágirí dopadne úspešne a že chlapci zúročia svoje športové skúsenosti a posunú svoje limity ďalej.

Tím Sportrysy.sk